Vplyv dezinformačných praktík poskytovateľov telefónnych služieb na voľný trh

V súlade s § 25 ods. 1 zákona č. C z roku 2003 o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) môže v súvislosti s úlohami a právomocami úradu uvedenými v tomto zákone ktokoľvek, kto sa na účely oznámenia nepovažuje za zákazníka alebo by sa podľa zákona za zákazníka nepovažoval, podať podnet na úrad v prípade významnej okolnosti, ktorá vedie k uloženiu alebo preskúmaniu povinnosti týkajúcej sa poskytovateľa služieb s významnou trhovou silou. Podľa § 25 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách musí podanie obsahovať meno a adresu oznamovateľa, okolnosť, ktorá je dôvodom začatia konania úradom, alebo činnosť či správanie, na základe ktorého je pravdepodobné porušenie predpisov o elektronických komunikáciách, ako aj skutkové okolnosti odôvodňujúce podanie. Podľa § 25 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách môže úrad podľa vlastného uváženia na základe oznámenia začať konanie z úradnej moci. Ak úrad na základe oznámenia konanie nezačne, informuje o tom oznamovateľa, pričom nie je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť. 

Právomoc úradu vyplýva z § 10 ods. 1 písm. 13 zákona o elektronických komunikáciách v súlade s § 10 ods. 2. V rámci všeobecného regulačného dohľadu úrad skúma, či správanie poskytovateľa služieb je v súlade s platnými pravidlami elektronických komunikácií, teda so zákonom o elektronických komunikáciách a jeho vykonávacími predpismi, rozhodnutiami úradu a všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovateľa služieb.