Riadenie cezhraničného cestovného ruchu prostredníctvom EZÚS
Geopark Novohrad-Nógrád vznikol v roku 2008 po viac ako desaťročí odborných prípravných prác. Iniciatívu, ktorej cieľom je zachovanie spoločného geologického dedičstva a podporu turistiky založenej na prírode, odštartovali Národný park Bükk a CHKO Cerová vrchovina, ale významnú úlohu zohrali aj Obec Fiľakovo, Združenie malých oblastí Salgótarján a Združenie geoparku Nógrád.
V roku 2010 UNESCO zaradilo túto iniciatívu do európskej a globálnej siete geoparkov ako prvý cezhraničný geopark na svete. Titul geoparku však vlastní oddelene maďarská spoločnosť (Nógrádi Geopark Nkft. so sídlom v Salgótarjáne, neskôr Novohrad-Nógrád Nonprofit Ltd.) a slovenské občianske združenie (Združenie právnických osôb Geopark Novohrad-Nógrád so sídlom vo Füleku/Fiľakove), čo sťažuje cezhraničný integrovaný rozvoj geoparku, ktorý zahŕňa 68 osád v Maďarsku a 24 na Slovensku. Národný park Bükk nemohol byť členom maďarskej organizácie, keďže inštitúcia nemôže byť členom spoločnosti alebo združenia. Jedinou právnou formou, v ktorej sa môže zúčastniť, je EZÚS. To by bolo dôležité, pretože národný park je správcom geologického dedičstva nachádzajúceho sa na maďarskom území geoparku. Počas 4-ročného auditu UNESCO delegácia kritizovala aj skutočnosť, že BNPI sa nemôže podieľať na spoločnej práci. Hlavnou výzvou pre neziskové združenie založené na slovenskej strane je získavanie finančných prostriedkov. Európske a globálne členstvo si vyžaduje účasť na medzinárodných podujatiach týchto dvoch sietí, čo niekedy znamená cestovanie na vzdialené kontinenty, a združenie nemôže pokryť náklady.
Okrem toho súčasná štruktúra je veľmi zložitá, ťažko pochopiteľná a zahŕňa veľký počet duplicit, pričom zloženie členskej základne nie je optimálne z hľadiska manažmentu.
Riešením vyššie uvedených problémov je spoločná organizácia cezhraničného riadenia, pre ktorú môže nariadenie EÚ o EZÚS poskytnúť rámec. Takéto združenie vzniklo v regióne už v roku 2011, členstvom obcí Fiľakovo a Salgótarján, EZÚS Novohrad-Nógrád so sídlom v Salgótarjáne, ktoré však takmer výlučne realizovalo vývoj na maďarskej strane, po komunálnych voľbách v roku 2015 však skrachovalo a samotné bolo zlikvidované v roku 2018, zákonné riešenie našlo medzičasom aj UNESCO. cezhraničných geoparkov a zahrnula to do svojich odporúčaní a dva takéto geoparky teraz spravujú EZÚS.
Obe krajiny zoštátnili príslušné nariadenie EÚ.
Nariadenie EÚ:
Slovensko:
Maďarsko:
Pre vytvorenie EZÚS neexistuje žiadna právna prekážka, použitie právneho nástroja odstraňuje administratívnu (správnu) prekážku.
Zo strany miestnych orgánov potenciálne dotknutých členstvom, národného parku a ministerstva pôdohospodárstva je úplná otvorenosť. Na maďarskej strane poskytuje maximálnu podporu vzniku EZÚS Ministerstvo zahraničných vecí a obchodu, na slovenskej strane je v súčasnosti príslušným orgánom Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorého zástupcovia sú pred založením otvorení neformálnym diskusiám.
Partneri sa zúčastnili na workshope referenčnej skupiny, ktorý sa konal v Ipolytarnóc 11. septembra 2024, kde sa dohodli na krokoch a úlohách procesu založenia. CESCI pripravilo prvé návrhy textov dohovoru a stanov EZÚS vrátane bodov, kde je potrebné rozhodnutie zakladateľov. Na založenie EZÚS musí Salgótarján nadobudnúť vlastníctvo titulu geoparku od neziskovej spoločnosti s ručením obmedzeným a občianske združenie so sídlom vo Fiľakove si nesmie ponechať členov s podnikateľským statusom. V súčasnosti tieto úlohy vykonávajú zainteresované strany.
Geopark Karawanken (AT/SI) a geopark Muskauer Faltenbogen / Łuk Mużakowa (DE/PL) sú spravované EZÚS. Od prvého sa nám podarilo získať stanovy aj konvent. Globálny geopark UNESCO Karawanken-Karavanke fungujúci vo forme EZÚS podporuje vytváranie trvalo udržateľného cestovného ruchu prostredníctvom spolupráce deviatich rakúskych a piatich slovinských samospráv. Ako združenie so samostatnou právnou subjektivitou je schopné realizovať cezhraničný rozvoj v oblasti cestovného ruchu. EZÚS spája prírodné a kultúrne hodnoty existujúce na oboch stranách hranice vytváraním jednotných produktov cestovného ruchu a spoločným riadením.
Proces zriaďovania EZÚS by sa mohol začať a dokonca by sa mohol dokončiť v roku 2025.
Štandardizované školenie a kvalifikácia vodných turistických sprievodcov
Dunaj so svojím prirodzeným riečnym systémom poskytuje vynikajúce podmienky pre vodnú turistiku na slovensko-maďarskom pohraničí. Hoci v tomto regióne pribúdajú bodové investície do vodnej turistiky, cezhraničné aktívne turistické služby, ako sú obojsmerné trasy a organizované výlety, sú stále dostupné len v obmedzenom počte. Komplikácie pri organizovaní oficiálnych turistických výprav spôsobuje fakt, že v Maďarsku a na Slovensku sa výcvik vodných sprievodcov, bezpečnostné predpisy a vydávanie príslušných povolení riadia odlišnými pravidlami.
Je nevyhnutné objasniť, kto môže na hraničnej rieke viesť výlety, aké kvalifikácie a povolenia sú potrebné a aké pristávacie plány musia byť dodržané. Pred rozšírením turistických služieb je potrebné preskúmať spôsoby predchádzania možným právnym porušeniam a sankciám.
V rámci oboch krajín a najmä v pohraničnej oblasti nefunguje vzdelávanie a školenie sprievodcov podľa jednotných zásad. Keďže medzi príslušnými orgánmi neexistuje komunikácia, úrady často ignorujú tento problém, čo vedie k situácii, že vodní sprievodcovia organizujú výlety na vlastnú zodpovednosť a bez dostatočných informácií.
V Maďarsku vodné túry a vodné tábory organizované Maďarským zväzom kanoistov a ďalšími inštitúciami predtým viedli skúsení športovci alebo dobrovoľní učitelia telesnej výchovy, ktorí mali skúsenosti s vodnými športmi a spoliehali sa len na svoje osobné skúsenosti. Títo sprievodcovia sa spoliehali výlučne na vlastné športové skúsenosti, pričom neboli oficiálne registrovaní a nemali odborné vzdelanie v organizovaní a vedení vodných túr, vodnej záchrany, poskytovaní prvej pomoci či záchrany života. Preto bol v Maďarsku do systému vzdelávania dospelých zavedený program „Organizátor vodných túr, vodný sprievodca, vodný záchranár“ (SzPk-00240-19-000), ktorý poskytuje odbornú kvalifikáciu. Tento program je založený na moduloch, ktoré spĺňajú európske normy, vrátane odporúčaní ELESA (European LEarning Syllabus for outdoor Animators). Takto vytvorená štruktúra môže slúžiť ako základ pre rokovania o spoločných slovensko-maďarských vzdelávacích moduloch.
Na slovenskej strane neexistuje špecifické vzdelávanie pre vodáckych sprievodcov. Slovenský Červený kríž ponúka kurz pre vodných záchranárov, ktoré je podmienkou pre vedenie vodáckych výletov. Absolvovanie kurzu vodnej záchrany je povinné pre tých, ktorí vykonávajú preventívne alebo priame záchranné operácie. Kurz je rozdelený do piatich úrovní, pričom od 3. stupňa (4. a 5.) môže účastník vykonávať aj záchranné operácie aj na veľkých vodných plochách a tokoch. Kategórie sú označené ako bronzová, strieborná a zlatá úroveň, ktoré zodpovedajú medzinárodným kvalifikačným štandardom.
Maďarská kajak-kanoe federácia (MKKSZ), Maďarská univerzita telesnej výchovy a športových vied, Centrum pre rozvoj aktívneho a ekoturizmu (AÖFK) a Maďarský zväz turistov vítajú ďalšie odborné rokovania. Je nevyhnutné zapojiť zástupcov ostatných relevantných sektorov a iniciovať spoločné diskusie.
Diskusie prebehli s AÖFK a MKKSZ, pričom obe organizácie sú otvorené ďalším odborným konzultáciám.
Jedným z inšpiratívnych projektov je iniciatíva „Regatta for All“, realizovaná v rámci IPA programu v Bosne a Hercegovine a Srbsku. Jej hlavným cieľom bolo rozšírenie technických kapacít v oblasti raftingu a cyklistiky, pričom osobitná pozornosť bola venovaná vzdelávaniu a certifikácii raftových sprievodcov. Program zabezpečil vydávanie certifikátov uznávaných Medzinárodnou raftingovou federáciou (IRF) a školenie sprievodcov v súlade s jej štandardmi. Celý tréningový proces prebiehal pod dohľadom IRF, čo umožnilo vznik nových partnerstiev a možností spolupráce. Počas päťdňového školenia účastníci získali znalosti o bezpečnostných opatreniach, administratívnych povinnostiach (napr. obnova certifikátov), základoch prvej pomoci, technikách veslovania, riadení člnov, riešení krízových situácií, medzinárodných riečnych signáloch, komunikačných stratégiách a ďalších zručnostiach nevyhnutných na úspešné absolvovanie skúšky, ktorá bola záverečnou súčasťou programu.
Harmonizované predpisy a vzájomné uznávanie kvalifikácií by mohli výrazne podporiť rozvoj aktívneho turizmu na hraničných vodných tokoch. K tomu by mohlo prispieť zavedenie minimálnych štandardov vypracovaných v rámci projektu ELESA (European LEarning Syllabus for outdoor Animators), ktorý vznikol v spolupráci viacerých členských štátov EÚ vrátane Maďarska. Hlavným cieľom projektu ELESA bolo vytvorenie komplexného a inovatívneho vzdelávacieho kurikula pre outdoorových animátorov, ktoré je v súlade s programom celoživotného vzdelávania, ako aj s výsledkami projektu Leonardo EQFOA (European Qualification Framework for Outdoor Animators) a CLO (Professional training & mobility for Outdoor Animators in Europe). Tento rámec je využiteľný v rámci vysokoškolského vzdelávania, odborného vzdelávania, ako aj v rámci vzdelávania pre dospelých.
Manažment a organizácia cezhraničných vodných túr ovplyvňuje viacero sektorov. Aj keď ide predovšetkým o cestovný ruch, tento problém zasahuje aj do oblasti vzdelávania (najmä odborného a celoživotného vzdelávania), ochrany prírody (environmentálne obmedzenia) a dopravy (plavebné predpisy). Riešenie tejto výzvy si vyžaduje koordináciu medzi rôznymi odvetviami a konzultácie s odborníkmi.
Projekt sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie,
v rámci programu Interreg Maďarsko – Slovensko.
Viac informácií nájdete na www.skhu.eu.
Projekt sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie,
v rámci programu Interreg Maďarsko – Slovensko.
Viac informácií nájdete na www.skhu.eu.