V prípade verejnej dopravy boli identifikované administratívne prekážky v oblastiach, ako sú: technické špecifikácie pre autobusovú a autokarovú dopravu, rozdielne normy pre železničných prevádzkovateľov, zákaz prepravy zahraničným dopravcom, platnosť vodičských preukazov a plavebných kvalifikácií, rozdiely vo vlastníctve ciest atď.

V oblasti zdravotníctva patria medzi problémy rozdiely v postupoch záchranných služieb, nevyriešená situácia sanitiek prekračujúcich hranice, jazykové bariéry v zdravotnej dokumentácii a prekážky v riadení údajov pri vývoji spoločného softvéru.

Mnohé z prekážok, ktoré sa vyskytujú v oblasti cestovného ruchu, vyplývajú z rozdielnych štruktúr. Respondenti sa stretli s ťažkosťami pri rozvoji cestovného ruchu, projektoch a nedostatočnej koordinácii nápadov.

V poľnohospodárstve je hlavným problémom okrem nedostatočného prístupu k špecializovanej odbornej príprave aj nevyriešená situácia v oblasti cezhraničného marketingu miestnych produktov.

V oblasti zamestnanosti sa upozorňovalo napríklad na nedostatočnú harmonizáciu právnych predpisov, rozdiely v odvodoch, rozdiely v pracovných podmienkach, zložitosť uznávania osvedčení a kvalifikácií a nedostatok všeobecných informácií.

V prípade sociálnych služieb sa ako prekážky často uvádzala nedostatočná interoperabilita systémov oboch krajín a rozdiely v predpisoch slovenskej strany v oblasti starostlivosti o rodinu a deti. Okrem toho je potrebné zjednodušiť proces uznávania sociálnych kvalifikácií, ako aj dostupnosť systémov sociálneho zabezpečenia.

V oblasti vzdelávania respondenti považujú za dôležitú spoluprácu so slovenskými orgánmi v otázkach opatrovníctva detí z cezhraničného prostredia a interoperabilitu národných systémov klasifikácie a diagnostiky detí so SNI. Rozdiely medzi oboma krajinami sú aj v dĺžke povinnej školskej dochádzky.

Otázky životného prostredia sa vyskytli v oblasti cezhraničného znečistenia ovzdušia a produktov.

Rozdiely týkajúce sa vodného hospodárstva sa prejavujú v postupoch plánovania, povolení a súhlasov, ktoré by sa mali zblížiť. Podobná potreba bola identifikovaná v súvislosti s metódami merania a údajmi (referenčné hladiny povodní, čistota riek, plavebný stupeň, stav vodných plôch atď.)

Zo spätnej väzby získanej v oblasti riadenia katastrof vyplýva, že rozdielne štruktúry v oboch krajinách značne sťažujú spoluprácu a rozvoj projektov a že by sa mal predtým vytvoriť právny základ. Okrem toho existujú prekážky pri uplatňovaní medzinárodne dohodnutých fáz riadenia katastrof (preventívne činnosti, miestna pripravenosť atď.) a pri metódach a certifikácii riadenia katastrof.

Potrebné je aj zbližovanie rôznych predpisov v oblasti ochrany prírody s cieľom zachovať biodiverzitu (ochrana mladých rýb v lodnej doprave, umožnenie klasifikácie prírodných parkov, určenie digitálnych hraníc atď.)

V oblasti lesného hospodárstva sa odborníci obávajú jazykových bariér, nedostatočných informácií pre užívateľov lesa a nedostatočnej spolupráce v oblasti biodiverzity.