Skúmanie praktických problémov vyplývajúcich z rozdielnych predpisov týkajúcich sa maďarskej a slovenskej ochrany druhov a aktivít rekreačného rybolovu ovplyvňujúcich hraničné rieky Dunaj a Ipeľ
Kvantitatívne ukazovatele populácií sťahovavých riečnych rýb naznačujú pokles v rozsahu 76% od roku 1970. Po stáročia známa početnosť rýb v prihraničnom regióne sa výrazne znížila. Pre normálny život a úspešnú reprodukciu väčšiny druhov riečnych rýb je nevyhnutná migrácia medzi riečnymi úsekmi s rôznymi biotopovými podmienkami. Fragmentácia migračnej trasy a rozdielna regulácia rybárskych aktivít však vedie k lokálnemu vymiznutiu mnohých druhov rýb a celkovo k zmene zloženia rybej fauny.
Je potrebné stanoviť strategické ciele pre ochranu druhov na maďarskej a slovenskej strane. Pre niektoré druhy rýb (napr. pleskáč, zubáč) sú predpisy odlišné: na maďarskej strane sa napríklad pleskáč loviť nedá, na slovenskej strane áno. Bolo by dôležité spojiť medzinárodné úsilie, pretože obe krajiny zdieľajú úsek Dunaja dlhý viac ako 100 km. Cieľom Zelenej dohody je zabezpečiť splavnosť 25 000 kilometrov riečnych úsekov do roku 2030, čo má pre ochranu prírody prvoradý význam.
Vzhľadom na rozdielne predpisy o chránených a nelovných druhoch rýb fungujú aj rybárske zväzy na oboch stranách s odlišnými prístupmi, ktoré sú založené na rovnakých princípoch rybolovu na oboch stranách.
Vplyv rôznych nariadení:
V Maďarsku došlo k významnej zmene v prístupe novelou zákona CII z roku 2013 o rybnom hospodárstve a ochrane rýb (Hhvtv.) a vyhláškou Ministerstva vnútra (Vhr.) vydanou na jeho implementáciu. Rybolovné hospodárenie na prírodných vodách (ako aj na všetkých tu dotknutých hraničných tokoch) bolo preklasifikované na turistické a rekreačné využitie, čím došlo k zákazu rybolovu, ktorý je z ekonomického hľadiska nevýhodný, ale z hľadiska životného prostredia významný, a ustúpilo sa športovému rybolovu.
Na Slovensku výkon rybárskeho práva upravuje zákon o rybárstve č.2016/2018 Z.Z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2019 a nahradil doterajšiu zastaranú právnu úpravu. Okrem toho rozhodujúcu úlohu pri regulácii rybárstva zohráva aj Obchodný zákon (455/1991 Zb.) a Vykonávacia vyhláška 381/2018. Z tých vychádzajú aj rybárske poriadky miestnych spolkov.
Nový zákon priniesol viacero zmien v podmienkach rybolovu. Zmenila minimálnu lovnú veľkosť niektorých druhov rýb a obdobia zákazu, napríklad zákaz lovu parmice a šťuky sa skončí 31. mája namiesto 15. júna Pstruhy dúhové a úhory sa už dajú loviť celoročne, sumce a zubáče nie je možné loviť dlhšie ako päť mesiacov. Zmenili sa povolené časové intervaly výlovu podľa daného mesiaca a vodnej plochy a znížilo sa lovné množstvo, ktoré už môže byť len 5 kíl namiesto doterajšieho denného maxima 7 kíl. Nanovo je upravený aj koniec výlovu dňa: kým doteraz znamenal koniec lovu povoleného počtu a množstva rýb, teraz stačí splniť jednu z podmienok.
Vo vzťahu medzi týmito dvoma krajinami preto vznikli rôzne predpisy a praktiky:
Podľa štúdie, ktorú zverejnilo maďarské ministerstvo poľnohospodárstva v roku 2023, je všeobecným cieľom zvýšiť počet jeseterov – napr. v prípade Maďarska –, preto je potrebné definovať strategické ciele na zvýšenie populácie (zníženie tlakov, podpora poškodených biotopov, zvýšenie populácie, sociálna komunikácia). Od roku 2014 v Maďarsku nie je možné loviť jesetrov (od zníženia populácie Ministerstvo pôdohospodárstva obmedzilo výlov) a rybári spustili zarybňovací program s mottom „nech sa lov jeseterov opäť stane Hungarikum“. Ide síce o rybu, ktorú možno na Slovensku uloviť, doterajšie opatrenia sú však jednostranné. Začala sa komunikácia medzi župou Győr-Moson-Sopron a slovenskými rybármi. Na maďarskej strane je vypracovaný akčný plán ochrany (dostupný online na stránke ministerstva pôdohospodárstva). Ďalším krokom by bol spoločný maďarsko-slovenský akčný plán na ochranu scaupa, ktorý by sa neskôr mohol rozšíriť na ďalšie úseky horného Dunaja vrátane nemeckej a rakúskej línie.
Maďarský systém autorít je rozdelený z hľadiska právomocí a zodpovedností:
Na Slovensku je za regulačné otázky zodpovedné Ministerstvo životného prostredia SR a mimovládna organizácia, ktorá plní verejné úlohy súvisiace s rybným hospodárstvom, je Slovenský rybársky zväz.
V rámci projektu Insula Magna Univerzity Széchenyi a Národného generálneho riaditeľstva vodného hospodárstva bol vypracovaný plán monitorovania pre oblasť Szigetközu (napr. výstavba stavby ako fyzickej bariéry pre ryby). Bola pripravená bilaterálna dohoda o transformácii pozdĺžnej prevádzky plavebných komôr na rieke Ipeľ.
Existuje návrh dohody o spolupráci na rieke Ipeľ medzi Zväzom rybárov župy Nógrád a Slovenským zväzom rybárov (Slovenský Rybársky Zväz), ktorý sa snaží zosúladiť niektoré pravidlá rybolovu (časy zákazu rybolovu, obmedzenia veľkosti alebo množstva).
Hlavným cieľom dohody je využívať Ipeľ ako maďarsko-slovenskú hraničnú rieku v súlade so spoločnými zásadami rybného hospodárstva a regulovať rybolov s tým, že ak maďarská alebo slovenská legislatíva ustanoví inak, ustanovenia dohody budú zosúladené s legislatívou.
Na úrovni EÚ sa vynaložilo úsilie, pokiaľ ide o vysledovateľnosť morských produktov (elektronické diaľkové monitorovanie) a Európsky námorný a rybársky fond (EFNRH) tiež podporuje lepšie monitorovanie a kontrolu s cieľom udržať postupy rybolovu v rámci udržateľných limitov. V tejto súvislosti neexistuje žiadna prax EÚ pre rieky, hoci Európska zelená dohoda a stratégia biodiverzity sa zameriavajú na odstránenie nezákonných a neudržateľných praktík.
Aproximácia národných predpisov o rybolove a ochrane druhov, príprava návrhov legislatívnych zmien. Koordinácia vývoja zameraného na zlepšenie vzájomnej súčinnosti plavebných komôr s úradmi, príprava projektov.
Integrovaný manažment inváznych druhov
V prípade inváznych druhov je problémom nedostatok spoločných protokolov na riešenie cezhraničných prípadov. Jednou z najväčších hrozieb pre prírodné spoločenstvá je šírenie cudzích inváznych druhov. Invázne druhy sú cudzie druhy, ktoré sa vyskytujú mimo svojho prirodzeného prostredia, majú potenciál kolonizovať a šíriť sa mimo tohto prostredia a ohrozujú pôvodné spoločenstvá a vo všetkých prípadoch sú zavlečené mimo svojho prirodzeného prostredia prostredníctvom človeka. Po rozšírení a usadení sa druhy stanú inváznymi iba vtedy, ak majú charakteristiku, ktorá im to umožňuje, pričom zvyčajne ide o schopnosť rýchlej reprodukcie, širokú toleranciu k podmienkam prostredia, vysokú konkurencieschopnosť a agresivitu. V dôsledku globalizácie dosiahlo šírenie inváznych druhov v posledných desaťročiach značné rozmery s čoraz závažnejšími dopadmi. Po svojom usadení si invázne druhy dobývajú stále väčšie územia, vytláčajú pôvodné rastliny a živočíchy a menia charakter okolitého prostredia. Kvalita a diverzita ekosystémových služieb, ktoré ľudstvu poskytujú biotické spoločenstvá, ako je úrodnosť pôdy (aj pri množstve zaberanej pôdy) a produktivita opeľovačov klesá, pričom okrem negatívnych dopadov na biodiverzitu môžu spôsobiť značné zdravotné a ekonomické škody. Zabránenie šíreniu inváznych druhov a ich eliminácia sa dá dosiahnuť len prostredníctvom cezhraničnej spolupráce.
Az uniós szabályozás átültetése eltérő módon történik (1143/2014/EU rendelet, EU2016/114 végrehajtási rendelet), Magyarországon a végrehajtási rendeletek tartalmaznak rendelkezéseket, de hiányoznak a kezelési protokollok.
Legislatíva EÚ sa transponuje rôznymi spôsobmi (nariadenie (EÚ) č. 1143/2014, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 2016/114), v Maďarsku vykonávacie predpisy obsahujú ustanovenia, chýbajú však protokoly o riadení.
V Maďarsku si zákon CXXXVII z roku 2016, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prevenciou a riadením introdukcie alebo introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, vyžaduje účinnú implementáciu ustanovení nariadenia EÚ príslušnými odbormi. V rámci harmonizácie národnej legislatívy boli delegované právomoci na aplikáciu nariadenia EÚ o invázii (ochrana prírody, lesníctvo, lesníctvo, rybné hospodárstvo, kontrola potravinového reťazca) začlenené do legislatívy jednotlivých sektorov (ochrana prírody, poľnohospodárstvo, lesníctvo, manažment voľne žijúcich živočíchov, rybné hospodárstvo, kontrola potravinového reťazca). Nariadenie vlády 408/2016 (13.12.2016) o prevencii a riadení introdukcie alebo introdukcie a šírenia cudzích inváznych druhov vymedzuje orgány zodpovedné za plnenie úloh definovaných v niektorých článkoch nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 a niektorých procesných pravidlách orgánov. Nariadenie vlády stanovuje regulačný rámec pre systém založený na nepretržitej výmene informácií a spolupráci, ktorý umožňuje rýchle a efektívne konanie. Zákon LII z roku 2003 o štátnom uznávaní odrôd rastlín a o výrobe a uvádzaní množiteľského materiálu na trh uvádza, že rastlinné odrody druhov zaradených do zoznamu cudzích inváznych druhov podľa nariadenia, ktoré sú hrozbou pre Európsku úniu, konkrétny región alebo Maďarsko, nemožno uznať štátom. Okrem toho, ak je rastlinný druh zaradený do zoznamu cudzích inváznych druhov, ktoré predstavujú hrozbu pre Európsku úniu, konkrétny región alebo Maďarsko, šľachtiteľský orgán z úradnej moci odoberie štátne uznanie rastlinnému druhu. V prílohe č. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, lesníctva, životného prostredia a vodného hospodárstva SR č. 86/2012 (VIII.15.) o obchodnom zbere a uvádzaní zmesí osív krmovín určených na ochranu prírodného prostredia na trh je uvedený zoznam ochranársky významných inváznych a iných druhov burín.
Národná stratégia ochrany biodiverzity (National Biodiversity Conservation Strategy 2015-2020), prijatá parlamentom v roku 2015, a Národný základný plán ochrany prírody IV (základný plán IV), ktorý je samostatnou prílohou Národného environmentálneho programu IV, riešia potrebu riešiť invázne nepôvodné druhy v samostatných kapitolách a na základe vyššie uvedených medzinárodných odporúčaní EÚ. Hlavnými zisteniami základného plánu je, že rastúce šírenie inváznych nepôvodných druhov, známych ako „povodňové druhy“, ktoré boli zavlečené mimo ich prirodzeného výskytu úmyselným alebo náhodným zavlečením, sa považuje za jednu z hlavných hrozieb pre biodiverzitu. Uvedomujúc si hrozby, ktoré predstavuje výskyt inváznych druhov, viaceré národné a medzinárodné zákony a stratégie majú za cieľ znížiť, odstrániť alebo zabrániť šíreniu inváznych nepôvodných druhov s cieľom zachovať biodiverzitu, zmierniť ekonomické škody alebo predchádzať zdravotným rizikám.
Problém inváznych druhov v lesnom hospodárstve je v Maďarsku zároveň aj problémom v zodpovednosti. Invázne druhy sú absolútne zakázané (nesmú sa sadiť, pestovať). Ak k nim dôjde, otázkou je, ako a kedy môžu byť zničené. V Maďarsku pri prijímaní zoznamu inváznych druhov platila zásada, že zodpovednosť nesie štát. Neskôr bola zodpovednosť prenesená na vlastníkov nehnuteľností, ktorí sú teraz zodpovední za likvidáciu týchto druhov na ich pôde a za zabránenie ich ďalšiemu šíreniu. Zlatobyľ (Solidago gigantea) sa rozšíril na obrovskom území. Keďže vlastník lesa je povinný ho vyhubiť, je povinný pokosiť celý les, aj keď sa rozšíril ešte v čase, keď bol zodpovedný štát. Pri existujúcich druhoch je to možné len v prípade, ak štát zadefinuje nejaký akčný plán a bude ho vedieť financovať. V tomto prípade by však nemal byť finančne zaťažený vlastník. Súbor politických nástrojov ponúka možnosť riešiť tento problém vo forme financovania EÚ. V rámci Programu rozvoja vidieka existuje Výzva na predloženie návrhov na kontrolu cudzích druhov, o ktorú sa môžu obhospodarovatelia lesov uchádzať a získať finančnú podporu na kontrolu cudzích druhov. Bolo by zaujímavé zistiť, či existuje podobná iniciatíva aj na Slovensku Národná stratégia SPP obsahuje stratégiu pre ďalší cyklus.
V Maďarsku je za invázne druhy zodpovedný NÉBIH (Národný úrad pre bezpečnosť potravinového reťazca):
zaviazať vlastníka alebo distribútora
Ak si prevádzkovateľ/distribútor napriek výzve nesplní vyššie uvedenú povinnosť, úrad opatrenia vykoná alebo dá vykonať a uloží neplatičovi do pätnástich dní náklady nahradiť.
Verejná ochrana: ak nie sú splnené podmienky na nariadenie verejnej ochrany pred cudzím inváznym druhom, orgán môže nariadiť verejnú ochranu.
Príslušný orgán prijme alebo dá prijať potrebné opatrenia v rámci verejnej kontroly invázneho nepôvodného druhu. Vlastník, správca a užívateľ sú povinní strpieť všetky kroky úradu na splnenie požiadaviek nariadenia EÚ alebo legislatívy o inváznych nepôvodných druhoch a akékoľvek dočasné obmedzenie ich vlastníckych práv.
Pokuty za invázne druhy: každému, kto svojím konaním alebo opomenutím poruší oznámenie, núdzovú reakciu, obnovu alebo iné požiadavky a úradné rozhodnutia týkajúce sa cudzích inváznych druhov stanovené v nariadeniach alebo legislatíve EÚ, bude uložená pokuta za invázne druhy.
V problematike inváznych druhov na Slovensku je zákon 150/2019 prepojený s legislatívou EÚ. Existuje národný zoznam inváznych druhov a nepôvodných druhov. Nariadenie EÚ umožňuje krajinám identifikovať ďalšie druhy, ktoré považujú za potenciálnu hrozbu. Na Slovensku je šakal zlatý expanzívnym, nie inváznym druhom. Na Slovensku je cieľom pre nepôvodné druhy posúdiť bezpečnosť druhu na základe analýz rizík. Ich zavedenie by bolo povolené len vtedy, ak by to bolo povolené a za určitých podmienok. Postup, kritériá rozhodovania a dotknuté regióny by sa mali upraviť. Musia byť jasne definované podmienky, za ktorých možno pestovať zakázané druhy a druhy, na ktoré by sa vzťahovali určité výnimky.
Na Slovensku je vlastník alebo správca pozemku povinný odstraňovať invázne druhy a obhospodarovať svoj pozemok tak, aby nedochádzalo k ich šíreniu. V prípade rýb a zveri pripadá táto povinnosť na užívateľa poľovného a rybárskeho revíru. V prípade lesov je za zabezpečenie ochrany v rámci bežného hospodárenia v lesoch podľa akčného plánu zodpovedný lesný hospodár. Podniky a právnické osoby, ktoré svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov a ich zložiek, sú povinné na vlastné náklady prijať opatrenia na predchádzanie a obmedzenie poškodzovania a ničenia.
Ak udržanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu krajiny nemožno zabezpečiť bežným obhospodarovaním, jej vlastník, správca alebo nájomca môže dostať na dotknutý pozemok finančný príspevok. Ak vlastník ani po upozornení neurobí potrebné opatrenia, môže na vlastné náklady zasiahnuť organizácia ochrany prírody.
Nepôvodné druhy zvierat možno vypustiť do voľnej prírody len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Každý, kto chová nepôvodné druhy zvierat v zajatí, je povinný na vlastné náklady zabrániť ich úniku do voľnej prírody.
Príslušný orgán (v SR Ministerstvo životného prostredia SR) využíva na evidenciu oznámení o inváznych nepôvodných druhoch európskeho významu Európsky notifikačný systém – NOTSYS.
Na Slovensku rieši akčný plán prijatý v roku 2021 problematiku riadenia ciest introdukcie a neúmyselného šírenia inváznych nepôvodných druhov.
Lesné úrady spolupracujú. Zapojený je aj príslušný odbor ministerstva pôdohospodárstva.
Prvé odborné diskusie sa zhodli na koordinovanom prístupe k problematike v pohraničnom regióne.
V projekte „Integrovaný systém riadenia a opatrení na zníženie negatívnych vplyvov cudzích inváznych druhov v chránených územiach cezhraničných regiónov“ sa zúčastnené krajiny – Lotyšsko, Litva a Bielorusko – dohodli na spoločnom zozname inváznych druhov pre chránené územia cezhraničného regiónu. Tento zoznam obsahuje 13 druhov rastlín a 12 druhov živočíchov, ktorých výskyt a manažment budú skúmané. https://www.vaad.gov.lv/en/media/889/download?attachment
Projekt INVASAQUA (EU LIFE) zaviedol efektívne stratégie cezhraničného manažmentu vodných tokov pre vodné invázne druhy v lokalitách Natura 2000 v Portugalsku a Španielsku a jeho online detekčný systém je použiteľný v celej Európe.
Vodné invazívne cudzie druhy (IAS) nerešpektujú štátne hranice a často potláčajú pôvodné druhy, čím narúšajú ekologickú rovnováhu a degradujú biotopy. Môžu poškodiť poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, infraštruktúru a ľudské zdravie a ich kontrola a zmierňovanie stojí ročne miliardy eur.
Efektívne nástroje vyvinuté spoločne, vrátane online platformy IBERMIS, aplikácií občianskej vedy a personalizovaných kódexov správania, prispeli k rozvoju efektívneho cezhraničného systému EWRR (systém pre invazívne rastliny), čím sa zlepšil stav ochrany sladkovodných ekosystémov a ekosystémov ústí riek v oboch krajinách. Nástroje sú tiež široko použiteľné na riečne ekosystémy a ekosystémy ústí riek v celej Európe.
Činnosti manažmentu pôdy, spoločné akčné plány, vypracovanie regionálneho zoznamu. Spoločná identifikácia druhov, ktoré sa majú regulovať, a spoločný vývoj druhovo špecifických akčných plánov, identifikácia zdrojov, priorít a oblastí.
Invázne druhy sú uvedené v troch typoch zoznamov, z ktorých je zatiaľ dokončený len jeden, zoznam Európskej únie. Dá sa to nájsť na stránke ministerstva pôdohospodárstva:
zoznam cudzích inváznych druhov, ktoré predstavujú hrozbu, vzťahujú sa na ne osobitné ustanovenia. Naším cieľom je vypracovať spoločný regionálny zoznam a akčné plány pre jednotlivé druhy.
Cezhraničný manažment chorôb včiel
Momentálne neexistuje zavedená prax cezhraničného manažmentu vysoko nákazlivých chorôb včiel. Prístup k bakteriálnym infekciám sa líši medzi krajinami. V Maďarsku si výskyt bakteriálneho ochorenia, ako je hniloba včelieho plodu, vyžaduje uzavretie 5 km zóny. Kritériá pre určenie, ktoré kolónie je potrebné zlikvidovať, a postupy na monitorovanie opätovného výskytu sa však môžu líšiť. V Maďarsku je zavedené aj dodatočné 60-dňové obdobie monitorovania po detekcii a zničení postihnutých kolónií. V súčasnosti nie sú príslušné orgány v susedných krajinách informované o nákaze, aj keď sa vyskytuje v rámci 5 km zóny. Tento problém môže nastať aj v prípade migrácie včiel, ako napríklad pri presune včiel cez územie susednej krajiny, napríklad z Ostrihomu (Esztergom) do Nógrádu cez Štúrovo, kde však úľ prekročí hranice bez potrebnej dokumentácie, iba s maďarským osvedčením na dobu trvania cesty.
Spoločná ochrana proti ázijskému sršňovi je nevyhnutná. Tento druh sršňa je predátor, ktorého žihadlá môžu spôsobiť smrteľnú reakciu u ľudí. Ich najväčšou hrozbou je však ohrozenie už aj tak vzácnej populácie domácich medonosných včiel (Apis mellifera), ktoré sú ich hlavnou korisťou.
V Maďarsku vyhláška FVM č. 70/2003 (27.VI.) ustanovuje špeciálne pravidlá pre výskyt hniloby včelieho plodu a presne definuje pravidlá pre miestne uzavretie a likvidáciu ochorenia. Ustanovuje opatrenia, ktoré sa prijímajú na základe percentuálneho podielu postihnutých včelstiev. Ak počet chorých včelstiev neprekročí päťdesiat percent celkového počtu včelstiev, zlikvidujú sa len choré včelstvá; ak dosiahne alebo prekročí päťdesiat percent, ale neprekročí sedemdesiatpäť percent celkového počtu včelstiev, okresný úrad rozhodne, či zlikvidovať všetky včelstvá alebo len choré včelstvá, v závislosti od miestnych podmienok. Ak postihnutých včelstiev bude sedemdesiatpäť percent alebo viac, zlikvidujú sa všetky včelstvá. Uvedené pravidlá sa vzťahujú aj na zvyšné včelstvá po 60-dňovom monitorovacom období. Následne sa zlikvidujú zariadenia a postihnuté včelstvá, buď spálením, alebo zakopaním do hĺbky 50 cm. Štát poskytne náhradu za zničené predmety. Rozhodnutie o zničení včelstiev prijíma okresný veterinár. Po potvrdení prítomnosti včelieho ochorenia okresný úrad nariadi miestne uzavretie na základe GPS súradníc. Národný úrad pre bezpečnosť potravinového reťazca (NÉBIH) vedie evidenciu o týchto uzávierkach.
V súlade s vyhláškou FVM č. 70/2003 (VI. 27.) o ochrane včelstiev a prevencii a kontrole niektorých ochorení včiel, okresný úrad nariadi miestne uzavretie oblasti okolo infikovanej včelnice v okruhu najmenej piatich kilometrov, po zistení včelích ochorení. GPS súradnice v infikovanej včelnici pod miestnou karanténou vo formáte WGS’84 a rozhodnutie o zavedení miestnej karantény zašle okresný úrad na NÉBIH, ktorý vedie register oblasti pod karanténou, ktorý je dostupný na jeho webovej stránke a zverejnený vo forme mapy. Okresný úrad bude riadiť likvidáciu ochorenia prostredníctvom oficiálneho veterinára a odborníka na včelárstvo. Miestne obmedzenia sú zrušené v súlade so špecifickými pravidlami pre každé ochorenie. Karanténa sa zruší, keď v oblasti pod karanténou už nebudú žiadne objekty, ktoré by boli stále pod miestnou karanténou z dôvodu ochorenia. Rozhodnutie o zrušení miestneho uzavretia zašle okresný úrad na NÉBIH. Ochorenie bude vyhlásené za eradikované, keď už nebude žiadne miestne obmedzenie. https://portal.nebih.gov.hu/mehbetegseg-zarlatok
Podľa odseku (2) článku 7 vyhlášky FVM „Včelári pozdĺž štátnej hranice v okruhu 10 kilometrov od hranice podliehajú špeciálnej monitorovacej kontrole každé dva mesiace alebo, ak je to potrebné, každý mesiac od termínu prvého jasného vyliahnutia až do termínu prvého zberu (1. marec až 31. október), ako rozhodne príslušný okresný úrad v súlade s pravidlami odseku (1). Oblasť, ktorá sa má kontrolovať, môže byť v prípade závažnejšej nákazy v susednej krajine stanovená príslušným okresným úradom v okruhu 20 kilometrov.
Na Slovensku, ak včelár zaznamená prítomnosť ázijských sršňov v blízkosti včelnice, musí chrániť vchod do úľa elektrickými sieťami. Mal by tiež nastaviť selektívne pasce. Túto informáciu vydala Štátna ochrana prírody (ŠOP) v informačnej správe o inváznych ázijských sršňoch. Včelári sú tiež upozornení, aby o prítomnosti sršňov informovali miestnu včelársku organizáciu a Štátnu ochranu prírody.
Na maďarskej strane bola zaznamená ochota na spoluprácu
Počas odborných konzultácií v januári 2025 boli prijaté nasledovné návrhy:
Projekt CABI vo Švajčiarsku skúmal monitorovanie šírenia sršňa ázijského so žltými nohami. Tento druh bol prvýkrát spozorovaný v kantóne Jura, na francúzsko-švajčiarskej hranici, a odvtedy sa rozšíril ďalej do Švajčiarska. V roku 2017 projektový tím zaviedol dlhodobý monitorovací systém v regióne Jura. Pomocou rádiotelemetrie sa im podarilo úspešne identifikovať a lokalizovať hniezda sršňa ázijského. Na sršne odchytené pri úľoch boli pripevnené malé rádiové vysielače, vďaka ktorým mohli odborníci sledovať ich pohyb a presne určiť polohu hniezd, ktoré potom zlikvidovali.
V prípade bakteriálnych ochorení by riešením mohlo byť zavedenie spoločného protokolu, v rámci ktorého by veterinárny úrad informoval susednú krajinu o nariadených karanténnych opatreniach. Táto povinnosť zdieľania informácií by pomohla zjednotiť prax a následne aj regulácie.
Nová generácia rádiotelemetrického nástroja, vyvinutá v rámci spoločného výskumu MATE a BME, ponúka efektívnejší spôsob vyhľadávania hniezd sršňa ázijského. Metóda spočíva v pripevnení miniatúrnych vysielačov na odchytené sršne, ktoré následne dovedú výskumníkov priamo k hniezdu. Táto technológia, ktorá je pokročilejšia ako doteraz dostupné sledovacie zariadenia, by mohla výrazne zlepšiť detekciu hniezd a spomaliť šírenie inváznych druhov. Výskumníci zároveň úzko spolupracujú s medzinárodnými partnermi na využití telemetrických nástrojov poskytnutých výskumným tímom MATE v Keszthelyi a skupinami dobrovoľných včelárov.
Zároveň je dôležité preskúmať západoeurópske metódy kontroly sršňa ázijského. Pozornosť treba venovať prevencii, pretože výskumy naznačujú, že odhadovaný ekonomický dopad straty včelstiev vo Francúzsku by mohol dosiahnuť až 30,8 milióna eur ročne. Ročné náklady na pokus o obmedzenie šírenia sršňa ázijského by mohli dosiahnuť 11,9 milióna eur vo Francúzsku, 9,0 milióna eur v Taliansku a 8,6 milióna eur v Spojenom kráľovstve.
Obmedzený vstup do lesov, dvojjazyčné informácie pre návštevníkov
Aby sa zabezpečila ochrana lesov a zároveň umožnil nerušený oddych návštevníkom, je potrebné poznať a dodržiavať určité pravidlá pri prechádzke lesom. Tieto pravidlá sa niekedy líšia aj v rámci jedného štátu: napríklad maďarský zákon o lesoch nepovažuje bicykle za vozidlá, zatiaľ čo zákon o ochrane prírody áno. Pri prechádzkach v lese sa ľudia môžu ľahko ocitnúť za hranicou susedného štátu. Jednojazyčné informačné tabule o obmedzeniach v lesoch v susednej krajine však neposkytujú upozornenia na možné nebezpečenstvá. Vstup do lesa pešo je povolený na vlastné riziko. Správca lesa môže v určitých prípadoch obmedziť voľný prístup (extrémne poveternostné podmienky, riziko nehôd atď.). Aj keď lesy plnia verejné funkcie, neznamená to, že ide o verejné pozemky.
Obmedzenia vstupu do lesa možno vnímať z dvoch hľadísk – z pohľadu lesného hospodárstva a z hľadiska ochrany prírody. Kým lesnícke obmedzenia sa týkajú predovšetkým ťažby dreva, chemického ošetrovania alebo správy zveri, ochrana prírody zahŕňa rôzne stupne ochrany a osobitné pravidlá pre návštevníkov.
V Maďarsku zákon o lesoch umožňuje lesným správcom dočasne obmedziť a podmieniť prístup do určitých častí lesa, ak pobyt ohrozuje život alebo zdravie, alebo ak ohrozuje či sťažuje vykonávanie určitých lesníckych činností. Aj keď obmedzenie je zvyčajne právom správcu lesa, lesný úrad môže preskúmať odôvodnenie obmedzenia a nariadiť správcovi lesa alebo držiteľovi poľovných práv, aby dodržiavali zákon alebo zrušili uložené obmedzenie.
Je zakázané používať les ako turistickú trasu pre koňmi ťahané vozidlá na šport alebo turistiku. Koňmi ťahané vozidlá nemajú povolený prístup na vyznačené cesty. Peší prístup do chránených prírodných oblastí (národné parky, krajinná chránená oblasť, prírodné rezervácie alebo prírodné pamiatky) je povolený. Na vstup do špeciálne chránených prírodných oblastí, je potrebné okrem vyznačených turistických a náučných chodníkov aj povolenie vydané orgánom ochrany prírody, pričom sa zohľadňuje odborné stanovisko Správy národného parku. Prístup motorovým vozidlom (vrátane bicyklov) do chránených prírodných oblastí podlieha schváleniu orgánu ochrany prírody. Výnimkou z tohto pravidla sú cesty určené len na poľnohospodárske a lesnícke účely, na ktoré sa povolenie nevyžaduje. Hranice chránených prírodných oblastí sú vyznačené oficiálnymi značkami. Absencia značky neovplyvňuje ochranu týchto území a neoslobodzuje jednotlivca od zodpovednosti. Interaktívna mapa chránených prírodných oblastí je dostupná verejnosti v rámci verejných služieb Systému informácií o prírode.
Počas trvania poľovačky môže držiteľ poľovného práva dočasne obmedziť prístup do určitých častí lesa so súhlasom správcu lesa. V prípade skupinového lovu môže obmedzenie trvať od dňa pred stanoveným termínom lovu oznámeným poľovníckemu úradu pre lesnú oblasť až do konca plánovaného dňa skupinového lovu. Maďarské ozbrojené sily môžu obmedziť prístup do lesov určených na obranné účely po informovaní správcu lesa a lesného úradu. V záujme bezpečnej prevádzky vojenských strelníc a cvičných plôch môže veliteľ zodpovedný za prevádzku strelnice a cvičnej plochy obmedziť prístup do lesa a činnosti v lese v potrebnom rozsahu, a to aj v prípade lesov, ktoré nie sú využívané na obranné účely.
Na Aggteleku v oblasti Turnianskeho hradu sa turisti niekedy dostanú na územie susednej krajiny cez vyznačený turistický chodník. Rovnaká situácia môže nastať aj pri vodnom výlete, napr. na rieke Ipeľ, ktorá tiež prechádza lesmi, striedajúc maďarské a slovenské územie. Napriek tomu, že vyznačený turistický chodník je odporúčaný, turistom sa občas stáva, že sa z neho vychýlia. Správcovia lesa zvyčajne poskytujú informácie písomne, pričom používajú piktogramy na zníženie možných nedorozumení (napr. dopravná značka označujúca nebezpečenstvo, s postavou osoby, ktorá v lese ťaží drevo – jasné varovanie pred ťažbou dreva).
Na Slovensku prístup k lesným pozemkom upravuje zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Keďže až 70 % lesov je chránených, Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody stanovuje prísnejšie pravidlá pre prístup do lesov. Za túto legislatívu sú zodpovedné 2 rezorty: Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Z hľadiska lesníctva môže príslušný orgán uložiť viaceré obmedzenia, napríklad v prípade ťažby dreva alebo chemického postreku. Hoci ťažká technika používaná pri ťažbe dreva je viditeľná, na pripojovacích cestách sú umiestnené informačné tabule, ktoré informujú návštevníkov o ich možnej prítomnosti. Lesy podliehajúce ochrane prírody majú rôzne stupne ochrany (pri I a II stupni sú obmedzenia minimálne, pri III. stupni môžu návštevníci vstupovať len na vyznačené turistické chodníky). Napríklad v oblasti Bratislavy sú prírodné rezervácie pod ochranou V. stupňa, ale vstup do lesa môže byť povolený v určitých obdobiach alebo obmedzený v iných. V prípade národných parkov sa ich návštevy spravujú návštevnými poriadkami. Existujú oblasti, kde je vysokohorský turizmus vo Vysokých Tatrách obmedzený orgánmi ochrany prírody od 1. novembra.
V rámci cezhraničnej spolupráce môže byť užitočné umiestniť piktogramy alebo univerzálne zrozumiteľné značky obsahujúce všeobecné informácie o obmedzeniach. Týmto spôsobom môže byť jasné, čo návštevníci môžu a nemôžu robiť v lese. Piktogramy sa používajú predovšetkým ako turistické značky (zákaz vstupu, zákaz zakladania ohňa, zákaz trhania chránených rastlín a pod.). Na lesnícke účely sa zatiaľ žiadne piktogramy nepoužívajú.Na verejných cestách sú umiestnené dopravné značky. Správca lesa je zodpovedný za umiestňovanie značiek na cestách v spolupráci s políciou a inými orgánmi. Dodatočné označenia sa vzťahujú na prírodné rezervácie. Určenie, aké aktivity sú povolené, je tiež otázkou orgánu ochrany prírody, pričom je dôležité poznamenať, že 45 % lesov na území Slovenskej republiky patrí do siete Natura 2000.
Na maďarskej a slovenskej strane sú úrady otvorené spolupráci. Prvá odborná konzultácia potvrdila potrebu klásť väčší dôraz na informovanie návštevníkov. Pridanie dvojjazyčného označenia k piktogramom je riešením, ktoré nevyžaduje jazykové zručnosti na ich interpretáciu.
Ďalšie odborné stretnutia sa zamerajú na zapojenie ďalších orgánov (miestnych alebo na ochranu prírody), hodnotenie procesných krokov potrebných na vypracovanie a schválenie potrebných piktogramov na oboch stranách hranice a určenie vhodných finančných zdrojov na ich výrobu.
Informácie sú zvyčajne poskytované návštevníkom v Európe prostredníctvom letákov a informačných tabúľ. Grécko-bulharský program Interreg podporil projekt spolupráce v oblasti lesnej politiky FORPRO, ktorý podporuje uplatňovanie spoločných cezhraničných politík v oblasti prirodzenej kontroly škodcov a biologických hrozieb prostredníctvom integrovaných, inovatívnych metód ochrany lesov. Cieľom je zabezpečenie lepšej prípravy a vybavenia orgánov kompetentných na realizáciu zásahov na ochranu a monitorovanie biodiverzity a zvýšenie verejného povedomia o otázkach a politikách pre vyváženú ochranu biodiverzity.
Zriadiť systém vzájomného informovania medzi dotknutými orgánmi na porovnanie a získavanie informácií o obmedzeniach. V rámci informovania úradov budú prioritou informácie o chorobách zvierat a môže sa tiež vyžadovať, aby úrad zaslal plánovaný termín spoločného lovu orgánu na druhej strane hranice.
Príprava návrhu schémy piktogramov pre lesnícky sektor, vrátane ďalších sektorov (ochrana prírody, životné prostredie).
Piktogramy budú umiestnené na oboch stranách hranice, aby pomohli návštevníkom orientovať sa a vyhnúť sa nebezpečným situáciám. V mnohých európskych krajinách sú turistom poskytované rozsiahle informácie online. Tieto informácie zahřňajú núdzové situácie, spôsoby prevencie šírenia chorôb, ktoré postihujú lesy, zvieratá a rastliny atď.
Harmonizácia nariadenia EÚ o dreve a výrobkoch z dreva (EUTR - nariadenie Európskej únie o dreve) a nového nariadenia EUDR - nariadenie o výrobkoch, ktoré nespôsobujú odlesňovanie, ktoré ho mení a dopĺňa.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na trh, implementovali oba členské štáty s odlišnými pravidlami, napríklad maďarské pravidlá stanovujú prísnejší obsah údajov, ktoré sa majú uvádzať v sprievodnom osvedčení, ako slovenské pravidlá. Rozdielny obsah môže spôsobiť problémy pri certifikácii. 70 % drevospracujúcich podnikov považuje za problematický aj vplyv nelegálne obchodovaného dreva.
Systém EUTR je založený na zásade „náležitej starostlivosti“, t. j. hospodárske subjekty musia mať prístup k informáciám o zdrojoch a dodávateľoch dreva a výrobkov z dreva, ktoré sa majú uviesť na vnútorný trh po prvýkrát. (Krajina ťažby, región, koncesia, obchodný názov výrobku, názov dreva, prípadne vedecký názov, názov a adresa dodávateľa a názov a adresa prijímajúceho obchodníka). Cieľom požiadaviek nariadenia je zabrániť uvádzaniu nezákonne vyťaženého dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Rozdielne postupy transpozície v členských štátoch však spôsobujú prevádzkovateľom rôzne administratívne zaťaženie, čo má rušivý vplyv na trh. Okrem toho maďarské orgány považujú drevo s pôvodom v členskom štáte EÚ za dovoz a vyžadujú vývozné vyhlásenie, čo predstavuje ďalšiu administratívnu záťaž, ako aj oznamovaciu povinnosť, ktorá sa v právnych predpisoch iných členských štátov nenachádza.
Az EUTR rendelet magyar szabályozása szerint a szervezet, amely a faanyag kereskedelmi láncához tartozó tevékenységek valamelyikét Magyarországon végzi, köteles azt az ellenőrző szervezet felé bejelenteni. Így a láncon belüli személyek vagy szervezetek egyértelműen beazonosíthatóvá válnak, a faanyag „útja” teljesen meghatározhatóvá válik. Azon erdőgazdálkodók, akik kizárólag Magyarország területén végzik tevékenységüket, nem kötelesek külön bejelentésre. Valamint a belső piacon már korábban forgalomba hozott fából és fatermékből származó fatermékek belső piaci forgalmazása nem minősül forgalomba hozatalnak.
Magyarországon a Nemzeti Élelmiszerlánc-biztonsági Hivatal (NÉBIH) hatásköre a faanyagok kereskedelmi láncának ellenőrzése. A kereskedelmi lánc hatóságának felügyelete kiterjed az illegális kitermelések megakadályozásával összefüggő tevékenységekre, a fatermékek forgalomba hozatalára, feldolgozására, kereskedelmére, valamint a belföldi szállításra, importra és exportra. Joga van hozzáférni a kereskedelmi lánc felügyeletéhez szükséges adatokhoz és nyilvántartásokhoz, illetve megvizsgálni az ellenőrző szervezetek működését.
A nyilvántartásba vételnél a regisztrálók technikai azonosító számot kapnak annak érdekében, hogy minden személyazonosító adathoz hozzáférjen az ellenőrző szervezet. A bejelentést a tevékenység megkezdése előtt teljesíteni kell.
A gyakorlatban a magyar kereskedők nem igazán felelnek meg az EUTR szabályainak. Uniós szinten környezetvédelmi kategóriába sorolják az EUTR/EUDR jogszabályokat, ezeket pedig az Unió tagállami hatáskörbe utalja. Volt példa magyar oldalon perre, melyben a magyar hatóság (NÉBIH) büntetést szabott ki, majd tovább vitték az ügyet uniós szintre, de visszaküldték a nemzeti döntéshozatal szintjére. További viták, perek várhatóak, ha a tagállamok nem egységesen oldják meg az átültetést. Nemzeti hatáskörben a szabályozás egységesítése volna a cél.
A fatermékek körén belül speciális csoport az erdei faválasztékok termékköre: a hengeres kéregben lévő faanyagok (a rönkválasztékok, illetve a tűzifa és az apríték). Ezekre külön szabályok vonatkoznak Magyarországon.
Az Európai Bizottság 2024. október 2. napján javasolta az Európai Parlament és az Európai Unió Tanácsa részére az Erdőirtásmentes Termékek Rendelet (EUDR) végrehajtásának elhalasztását. A hatóságoknak, szakértőknek tehát van egy évük az EUDR bevezetésére, a felkészülésre. A fatermékek vonatkozásában várhatóan az eddigi EUTR logika fog nagy valószínűséggel tovább élni, megvalósulni. Magyar-szlovák partnerek részéről ezek a problémák ismertek.
Szlovák oldalon külön hivatal, az Erdészeti Felügyelőség foglalkozik az EUTR/EUDR területtel. Külön jogszabály ülteti át a rendeletet. Néhány témában a szlovák szabályozás is szigorúbb az uniós szabályozásnál. Az EUDR-rel ezek a korlátok eltűnhetnek, de emellett is kezelendő pl. a belföldi ellenőrzések kérdése, melyre a vállalkozói szféra nagyon negatívan reagál. Az EUDR végrehajtásáról szóló törvény első olvasatban elfogadásra került a Szlovák Parlamentben. A cél az volt, hogy minimalizálásra kerüljön mindenféle túlzott feltétel és kötelezettség. Más anyagokra is vonatkozik majd a szabályozás, pl. kaucsuk, szója, gyapjú, gyapot. Informatikai fejlesztések tudják támogatni a piaci szereplőket az áttérésben, youtube-on is elérhető sillabuszok segítik majd őket.
NÉBIH je dozorným orgánom EUTR v Maďarsku a je zodpovedný za prípravu právnych predpisov týkajúcich sa EUDR. Ak bude predložený návrh na vydanie stanoviska, preskúmajú ho, ale zatiaľ nemôžu urobiť viac. Podľa ich názoru je EUTR/EUDR aktuálnou témou, obchod s drevom je aktívny, maďarsko-slovenská hranica je dlhá. Podľa ich názoru je v prvom kroku potrebné zmapovať problémy, posúdiť vplyv a objasniť obchodné vzťahy.
Na prvom maďarsko-slovenskom lesníckom stretnutí odborníci považovali aproximáciu predpisov za dôležitú otázku a obe strany do ďalšieho stretnutia zapoja ústredný orgán zodpovedný za predpisy EUTR/EUDR.
Podľa odborníkov by bolo vhodné preskúmať prax v Nemecku a Rakúsku, kde sú na prevádzkovateľov kladené menej prísne podmienky.
Rozvoj a zjednodušenie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa štátneho dohľadu a dozoru.
Prekážka dopĺňania vody do Bodrogközu cez Felsőbereck hlavný kanál
Otázka doplnenia vody do Bodrogközu cez hlavný kanál Felsőberecki je už niekoľko rokov predmetom rokovaní medzi oboma krajinami už niekoľko rokov, avšak problém si vyžaduje koordináciu povolení a regulačných procesov v oboch krajinách, ako aj spoluprácu viacerých sektorov. V rámci členského štátu EU sa otázka týka dvoch sektorov: vodného hospodárstva a ochrany prírody. Dohody medzi týmito sektormi trvajú dlhšie, získavanie povolení je zložité a oneskorenia pri čistení a hĺbení kanála vyvolávajú problémy v oblasti správy vody.
Vyčistenie hlavného kanála Felsőberecki umožní udržiavať vysokú hladinu vody v kanáli prostredníctvom ukladania vody v rámci protipovodňového zadržiavania. Hlavný kanál umožní akumuláciu vody z prílivového rázu Bodrogu až do 96,00 mBf v hlavnom kanáli, ako aj v mŕtvych ramenách pozdĺž hlavného kanála, ktorému dominuje táto hladina (Kánási-tó, Mókadomb, Folyó ér), a v ramenách Karcsa a Nagy-Karcsa. Uchovávanie povodňovej vody je súčasťou širšieho konceptu regionálnej vodnej retencie, ktorý umožňuje efektívne využitie nielen lokálnych zdrojov vody, ale aj prítokov z iných povodí na podporu krajinného hospodárenia, obnovu mokradí či dopĺňanie zásob spodnej vody.
Maďarsko, ako krajina ležiaca v dolnej časti povodia, je výrazne ovplyvnené vodnými faktormi, čo zvyšuje jeho zraniteľnosť. Efektívne riešenie problémov spojených s množstvom a kvalitou vody si preto vyžaduje medzinárodnú a regionálnu spoluprácu. Koordinácia so susednými štátmi prebieha prostredníctvom dlhodobo etablovaných hraničných vodných dohôd, ktoré sú založené na inštitucionálnych aj osobných väzbách. Technické rokovania medzi týmito krajinami sa konajú už od roku 1929 na základe bilaterálnych vodohospodárskych dohôd. Okrem regulácie a lodnej dopravy na Dunaji sa riešia aj otázky týkajúce sa všetkých hraničných riek a vodných tokov, pričom prípravu týchto rokovaní zabezpečujú špecializované podvýbory. Od roku 1976 prebieha spolupráca v oblasti vodného hospodárstva na základe medzivládnej dohody prostredníctvom Hraničných vodných komisií.
V Maďarsku patria otázky týkajúce sa vodného hospodárstva a ochrany prírody do kompetencií rôznych inštitúcií, zatiaľ čo na Slovensku sú obe oblasti riadené Ministerstvom životného prostredia.
Na maďarskej strane podporuje konzultačný proces Národné riaditeľstvo pre vodu a Severomaďarské riaditeľstvo pre vodu. Nakoľko medzi oboma krajinami existuje dobrá spolupráca na expertnej úrovni, v rámci Výboru pre hraničné vody sa neustále usiluje o riešenie problémov s vodou.
Na začiatku roku 2024 vykonala maďarská vodohospodárska organizácia čistenie koryta Felsőberecki-hlavného kanála pomocou plávajúceho stroja Truxor na základe povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 9661/2023-6. Toto povolenie malo časovo obmedzenú platnosť a bolo účinné iba počas vegetačne neaktívneho obdobia od 1. októbra 2023 do 1. marca 2024. Povolenie sa vzťahovalo výlučne na odstraňovanie vodnej vegetácie, nie na odstraňovanie sedimentov z dna kanála.
Keďže efektívny odtok vody a zabezpečenie primeraného zásobovania vodou do Pácini-Karcsa si vyžadujú pravidelné čistenie koryta aj v budúcnosti, maďarská komisia požiadala slovenskú komisiu o predĺženie platnosti vydaného povolenia alebo o jeho opätovné vydanie. Slovenská vodohospodárska organizácia preto predložila žiadosť Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o bagrovanie koryta, na jeho realizáciu je potrebné osobitné povolenie, pričom táto otázka by mala byť prerokovaná na vládnej úrovni, čo si vyžaduje legislatívne opatrenia v oboch krajinách.
Projekt „BABECA Interreg-IPA CBC Baja-Bezdan“ sa zameral na komplexný rozvoj vodohospodárskeho systému v regióne s cieľom zlepšiť cezhraničné vodné hospodárstvo a zvýšiť účinnosť protipovodňovej ochrany v Autonómnej oblasti Vojvodina a v župe Bács-Kiskun. Realizácia projektu prebehla v spolupráci s vodohospodárskou organizáciou „Vode Vojvodine“ so sídlom v Novom Sade, Riaditeľstvom vodného hospodárstva Dolného Podunajska v Baja a Európskym fondom pre záležitosti Autonómnej oblasti Vojvodina. Komplexná modernizácia regionálneho vodohospodárskeho systému regiónu Baja-Bezdan (Ferenc csatorna/kanál) pokrýva región južnej Veľkej nížiny v Maďarsku a Bašku a Banát v Srbsku. Kanál je považovaný za vodohospodársko-technické zariadenie medzinárodného významu. Hlavnou funkciou kanála je zásobovanie vodou a odvádzanie vnútrozemskej vody (slúži aj na športové a rekreačné účely). Úseky kanála vrátane technických priestorov sú súčasťou protipovodňového systému. V dôsledku nedostatočnej údržby, zvýšenej biomasy a problémov s kvalitou vody súvisiacimi s bahnom sa kapacita zásobovania vodou výrazne znížila.
Projekt sa sústredil na celé územie Baja–Bezdan kanála, zahŕňajúc jeho maďarské aj srbské úseky, ako aj Verbász–Bezdan kanál, ktorý sa tiahne v oblasti Báčky od Bezdanu po Verbász. Kľúčové vodohospodárske objekty projektu predstavujú plavebná komora v Bezdani a Sebesfok.
Plavebná komora Bezdan nebola využívaná kvôli svojmu technickému a hydromechanickému stavu, hoci bola kľúčovým objektom pozdĺž kanála Dunaj–Tisza–Dunaj a jej funkčnosť je nevyhnutná. Plavebná komora Sebesfok sa nachádza na križovatke kanálov Baja-Bezdan a kanála Bezdan-Verbas. V minulosti slúžila ako priemyselný objekt zabezpečujúci lodnú dopravu a predstavovala jedinú možnosť nákladnej prepravy v regióne.
V rámci projektu sa uskutočnilo bagrovanie vybraných úsekov kanálov, výstavba plošín na odstraňovanie naplaveného dreva a vybudovanie rampy na člny v Maďarsku. Zrealizovala sa tiež rekonštrukcia a modernizácia bezdanskej plavebnej komory, ako aj obstaranie špeciálneho vybavenia potrebného na údržbu vodných ciest v Maďarsku a Srbsku.
Na základe doterajších úspešných odborných rokovaní je potrebné zabezpečiť kontinuálne čistenie/bagrovanie hlavného kanála a včasnú koordináciu rozdielnych povoľovacích procesov.
Projekt sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie,
v rámci programu Interreg Maďarsko – Slovensko.
Viac informácií nájdete na www.skhu.eu.
Projekt sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie,
v rámci programu Interreg Maďarsko – Slovensko.
Viac informácií nájdete na www.skhu.eu.