RINSE

Projekt RINSE, ktorý bol realizovaný v rámci cezhraničného programu Interreg 2 Seas v rokoch 2007 – 2013, sa zameriaval na obmedzenie výskytu nepôvodných (inváznych) druhov na programovom území. Projekt spájal britských, francúzskych, belgických a holandských partnerov a bol implementovaný v rokoch 2012 – 2014. Jeho výstupy a pokračovanie – napríklad prostredníctvom projektu SEFINS – majú v regióne vplyv dodnes.

Aktivity projektu boli v súlade s európskou stratégiou týkajúcou sa inváznych druhov a s odbornými usmerneniami CABI. V rámci projektu vznikla centralizovaná databáza nepôvodných druhov, pričom sa zrealizoval terénny výskum, vytvorili sa zoznamy prítomných a potenciálne nebezpečných druhov, uskutočnili sa miestne prieskumy a vypracovali prípadové štúdie. Dôležitou súčasťou projektu bolo aj mapovanie ohrozených území podľa jednotlivých druhov, ako aj identifikácia najzraniteľnejších oblastí – teda tých, kde je pravdepodobnosť šírenia nových druhov najvyššia. Výsledkom boli modely predikcie výskytu druhov (tzv. modely distribúcie druhov – SDMs), ktoré pomocou vizualizácie vo forme teplotných máp zobrazujú miesta, kde je potrebné posilniť ochranu biodiverzity prostredníctvom prísnejších opatrení.

Vytváranie modelov distribúcie druhov (SDM) prebiehalo v troch hlavných fázach. Najprv sa identifikovali jednotlivé druhy nepôvodných organizmov, spolu s ich preferovanými biotopmi, spôsobmi šírenia a ekologickými škodami, ktoré spôsobujú. Následne, na základe odborných konzultácií a vedeckých analýz, boli druhy zoradené podľa miery rizika, čo viedlo k vytvoreniu dvoch zoznamov: varovný zoznam so 79 druhmi, ktoré síce ešte nie sú v danom regióne rozšírené, ale predstavujú potenciálnu hrozbu; čierna listina s 261 druhmi, ktoré už boli zaznamenané aspoň v jednej zo zapojených krajín. Z týchto dvoch zoznamov sa následne pre 72 vybraných druhov vytvorili modely predikcie ich budúceho výskytu. Cieľom bolo určiť tie oblasti, ktoré môžu byť v budúcnosti najviac ohrozené inváziou daných druhov a kde je preto potrebné plánovať preventívne alebo ochranné opatrenia.

Organizácia workshopov poskytla priestor na odbornú výmenu názorov medzi expertmi, pričom sa podarilo vyškoliť aj ďalších 50 osôb. Súčasťou projektu boli aj terénne exkurzie, ktoré slúžili na oboznámenie sa s témou priamo v prírode, ako aj verejné prednášky zamerané na zvýšenie povedomia o potrebe regulácie nepôvodných druhov. Tieto aktivity dopĺňali ďalšie komunikačné nástroje: webová stránka projektu, rozhodovacia pomôcka pre odborníkov a mobilná aplikácia, cez ktorú bolo možné nahlasovať výskyt cudzích druhov v teréne.

Vďaka projektu vznikli vedecké odporúčania a praktický nástrojový súbor, ktoré pomáhajú zastaviť šírenie inváznych druhov. Tieto materiály sú cennou oporou nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre politických činiteľov pri rozhodovaní. Vďaka projektu sa tému podarilo priblížiť aj širokej verejnosti – zvýšilo sa povedomie o environmentálnych rizikách a význam prevencie, a zároveň sa rozšírila sieť dobrovoľníkov, ktorí sa téme aktívne venujú.