Miestne produkty na oboch stranách hranice: ďalšia konzultácia odborníkov o odstraňovaní prekážok predaja medzi Maďarskom a Slovenskom v rámci projektu #ACCESS

2026. 14 januára.

Miestne produkty na oboch stranách hranice: ďalšia konzultácia odborníkov o odstraňovaní prekážok predaja medzi Maďarskom a Slovenskom v rámci projektu #ACCESS

2026. 14 januára.

13. januára 2026 sme usporiadali maďarsko-slovenské stretnutie odborníkov na tému podpory cezhraničného predaja miestnych produktov vyrábaných v pohraničných regiónoch. Cieľom podujatia bolo, aby účastníci spoločne preskúmali právne a praktické prekážky, ktoré v súčasnosti bránia fungovaniu malých výrobcov a krátkych dodávateľských reťazcov (SSC) medzi oboma krajinami, a aby identifikovali kroky, ktoré je možné podniknúť na nájdenie riešení. Pozadím je spoločné poznanie, že miestne, vysoko kvalitné potraviny môžu byť kľúčom k potravinovej bezpečnosti, hospodárstvu a komunite v izolovanejších pohraničných regiónoch – aby sa tak však stalo, regulačné a administratívne prostredie musí fungovať „realistickým“ spôsobom.

Na stretnutí Dr. Katalin Fekete predstavila 12 „prekážok“, ktoré v súčasnosti bránia riešeniam cezhraničného predaja. Účastníci sa zhodli, že najväčšie ťažkosti nespôsobuje jedno pravidlo, ale kombinácia mnohých malých rozdielov: hygiena potravín (v ktorej EÚ umožňuje členským štátom voľnosť v niekoľkých bodoch), územné a množstvové obmedzenia, odlišné pojmy (napr. krátke dodávateľské reťazce (SSC), malí výrobcovia), zdanenie a dokumentácia sú všetky oblasti, v ktorých hranica funguje ako skutočná deliaca čiara. Osobitný dôraz sa kládol na skutočnosť, že inovatívne formy predaja – ako sú predajné automaty, komunitné systémy a predajné miesta viacerých výrobcov – často vyvolávajú najzložitejšie administratívne otázky.

Počas stretnutia pomohlo niekoľko praktických príkladov objasniť, prečo je dôležité vyjasniť pravidlá fakturácie a zodpovednosti. Balázs Ángyán (számlázz.hu) vysvetlil, že hoci Slovensko a Maďarsko fungujú v rámci rovnakého rámca EÚ, ich systémy fakturácie a vykazovania údajov sa môžu v najbližších rokoch líšiť, a že transakcie medzi viacerými stranami (platformy, sprostredkovatelia, automatizovaný predaj) môžu byť vykonávané legálne len na základe predchádzajúcich dohôd a dobre navrhnutých prevádzkových modelov. Dôležitým prvkom prezentácie bolo, že generálny riaditeľ načrtol konkrétne riešenia problémov s dokumentáciou, ktoré vznikli, najmä v súvislosti so spracovaním elektronických potvrdeniek a „agregovaných“ dokumentačných situácií spojených s inovatívnymi predajnými kanálmi. Príklad Foodora jasne ilustroval túto logiku: spotrebiteľ vidí jednu objednávku, ale v pozadí je niekoľko služieb (potraviny, dodávka, sprostredkovanie) a niekoľko aktérov – napriek tomu zvyčajne dostáva jednu faktúru, pretože strany si vyúčtovanie faktúr riešia v rámci zmluvného rámca.

Pri skúmaní cezhraničných príležitostí Mgr. Eva Janičková spracovala podrobnú právnu analýzu, v ktorej preskúmala rozdiely medzi slovenskými, českými a maďarskými predpismi, najmä pokiaľ ide o predajné kanály, množstvové obmedzenia a zachovanie „miestneho charakteru“. V záverečnej časti konzultácie sa účastníci zamerali na ďalšie kroky. Szilveszter Holop (spoločný sekretariát Interreg HUSK) poukázal na riziko pre vývojárov projektov, keď sa buduje infraštruktúra (predajné automaty, trhy, platformy), ale za ňou nie je organizovaná sieť výrobcov, logistika ani dopyt – to môže v dlhodobom horizonte podkopať dôveru v fondy EÚ. Dr. Szegedyné Fricz Ágnes a Deák Ferenc zdôraznili, že praktické príručky (príručky pre malých výrobcov a príručky pre pohostinstvo) sa v súčasnosti aktualizujú a že by bolo užitočné zhrnúť bilaterálne skúsenosti do spoločnej dvojjazyčnej „príručky pre komunitu“. Účastníci tiež zaradili do programu prípravu rakúskej študijnej cesty, aby bolo možné návrhy ďalej vylepšiť na základe osvedčených postupov.