Ochrana prírodných hodnôt Ipľa, rieky tvoriacej časť maďarsko-slovenskej štátnej hranice, sa nemôže končiť na hraniciach jednotlivých štátov. Na túto skutočnosť upozornil prípad nahlásený prostredníctvom Help Desku projektu #ACCESS, ako aj odborné rokovanie iniciované Národnou koordináciou Dunajskej stratégie, ktoré sa uskutočnilo 24. júla 2026 a bolo zamerané na chránenú podenku nížinnú (Ephoron virgo) a na problematiku umelého osvetlenia mostov pozdĺž Ipľa.

Dôležitou súčasťou životného cyklu podenky nížinnej je jej rojenie koncom leta. Umelé svetlo však môže narušiť prirodzené správanie podeniek: osvetlenie mostov a brehov môže vytvárať takzvanú ekologickú pascu, v dôsledku ktorej veľké množstvo rojiaceho sa hmyzu zahynie skôr, než sa stihne úspešne rozmnožiť. Tento problém presahuje rámec ochrany jedného druhu: podenka nížinná zohráva dôležitú úlohu v potravovej sieti rieky a jej larvy majú význam aj pre ekologické procesy prebiehajúce v riečnom dne. Výskumníci z ELTE a Výskumného centra ekologického HUN-REN v uplynulých rokoch vyvinuli optický systém, ktorý možno inštalovať na mosty a ktorý funguje ako takzvaná svetelná bariéra na ochranu podeniek, čím dokáže zabrániť vzniku ekologickej pasce. Podobné riešenie už funguje na viacerých mostoch v Maďarsku a na ďalších mostoch sa jeho inštalácia pripravuje.

V prípade Ipľa je cezhraničný prístup mimoriadne dôležitý. V súčasnosti je pozdĺž rieky známych osem mostov relevantných z hľadiska posudzovania tejto problematiky; päť z nich je v správe maďarských a tri v správe slovenských orgánov. Podľa odborníkov nie je opodstatnené zasahovať výlučne na tých úsekoch rieky, na ktorých už bola prítomnosť podenky nížinnej preukázaná, keďže tento druh sa môže vyskytovať aj na iných vhodných stanovištiach a jeho areál rozšírenia sa môže meniť.

Samotné opatrenia na ochranu prírody sú dôležité, no v prípade Ipľa predstavuje ich cezhraničný charakter ďalšiu osobitnú výzvu. Rieka ani ekologické procesy sa neriadia štátnymi hranicami, zatiaľ čo dotknuté mosty sú v správe rôznych krajín a inštitúcií. Koordinácia je preto dôležitá nielen medzi orgánmi s rozdielnymi kompetenciami v rámci jednotlivých krajín, ale aj naprieč štátnou hranicou, pričom podporu v tejto oblasti môže poskytnúť projekt #ACCESS. Ochrana podenky nížinnej je dobrým príkladom toho, že cezhraničná spolupráca má význam nielen v oblasti dopravy, verejných služieb či verejnej správy. Pri ochrane spoločných prírodných systémov je bez spolupráce inštitúcií pôsobiacich na oboch stranách hranice ťažké dosiahnuť dlhodobé výsledky.

Ochrana podenky nížinnej pozdĺž Ipľa sa môže stať komplexnou úlohou v oblasti ochrany prírody a cezhraničnej spolupráce, v rámci ktorej bude potrebné riešiť právne a administratívne prekážky, zosúladiť vedecké poznatky a údaje z monitoringu a zároveň realizovať konkrétne zásahy do infraštruktúry. Takáto spolupráca môže prispieť k dlhodobému zachovaniu prírodných hodnôt spoločného ekologického systému Ipľa a zároveň posilniť praktický rámec cezhraničnej spolupráce medzi maďarskými a slovenskými inštitúciami v oblasti ochrany prírody.