Hoci smernica 2011/24/EÚ umožňuje poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, na maďarsko-slovenskej hranici sú služby takého charakteru veľmi zriedkavé. Výnimku predstavuje nemocnica Vaszary Kolos v Ostrihome, kde je pacientom s platnou zmluvou od slovenskej zdravotnej poisťovne Dôvera poskytovaná zdravotná starostlivosť na komerčnej báze, na základe dohody z roku 2004, ktorá bola obnovená v roku 2009.
Hlavným dôvodom minimálnej mobility pacientov je absencia dohody medzi oboma krajinami, ktorá by jasne stanovila podmienky finančnej úhrady za využívané cezhraničné služby. V dôsledku toho si zdravotnícke úrady v Maďarsku a na Slovensku budujú kapacity paralelne, pričom potenciálne územné synergie zostávajú nevyužité.
Napríklad v modernej nemocnici v Komárne, zdravotné poisťovne na Slovensku preplácajú denne len 10 vyšetrení MRI, čo predstavuje využitie MRI zariadenia len na pol dňa, zatiaľ čo pacienti z Komárna musia na podobné vyšetrenia dochádzať do Tatabánye. Keďže nákup a prevádzka takýchto diagnostických prístrojov sú finančne náročné a v oboch krajinách je nedostatok odborného personálu, efektívnejším riešením by bolo spoločné využívanie kapacít a spoločné financovanie. V uvedenom prípade by využitie MRI zariadenia umožnilo pacientom z Komárna rýchlejší prístup k diagnostike bez dlhých čakacích lehôt a zároveň by bolo zariadenie efektívnejšie využité vďaka spolufinancovaniu zo strany maďarskej zdravotnej poisťovne (NEAK).
Ešte zásadnejší problém uviedli slovenskí starostovia malých obcí, ktorí sa zúčastnili workshopu v Balassagyarmate. Pre ich obyvateľov je tamojšia nemocnica bližšie a disponuje väčším počtom špecialistov než najbližšie slovenské nemocnice. Kvalita a rýchlosť zdravotnej starostlivosti by sa pre miestnych obyvateľov mohli zlepšiť, ak by mohli absolvovať liečbu na maďarskej strane. Takýto krok by zároveň pomohol aj samotnej nemocnici v Balassagyarmate, keďže prijatie špecializovaných lekárov závisí od dostupnosti skúsených seniorných odborníkov. Ich zamestnávanie si však vyžaduje dostatočný počet pacientov, čo menšie pohraničné nemocnice nemôžu zabezpečiť, pretože obsluhujú len obmedzenú časť populácie (iba v 180-stupňovom rozsahu namiesto 360-stupňového pokrytia).
Pracovná skupina pre cezhraničné zdravotníctvo, ktorá bola vytvorená na maďarskej strane na ministerskej úrovni, sa doteraz venovala tejto téme len povrchne. Pritom už boli vypracované dve rozsiahle analýzy Dr. Tamásom Baloghom v rámci projektu právnej dostupnosti CESCI (v rokoch 2018 a 2019) a v roku 2021 sa organizácia zaoberala aj dopadmi pandémie COVID-19.
Jedným z kľúčových rozdielov medzi oboma krajinami je rozdielna štruktúra zdravotného poistenia – na Slovensku funguje trojpilierový systém, zatiaľ čo v Maďarsku bola súkromná poisťovacia schéma v roku 2010 administratívne výrazne obmedzená. Tento rozdiel vysvetľuje, prečo môžu byť pacienti súkromnej slovenskej poisťovne liečení v Esztergome, zatiaľ čo opačný scenár nie je možný.
Nie, ale očakáva sa, že spolupráca medzi záchrannými zdravotnými službami si vynúti užšiu spoluprácu medzi nemocnicami, keďže sanitky budú musieť niekam prevážať pacientov.
Existuje mnoho príkladov dobrej praxe z celej Európy, od rakúsko-českej ambulantnej starostlivosti v Gmünde cez francúzsko-belgické cezhraničné zóny zdravotnej starostlivosti až po španielsko-francúzsku nemocnicu Cerdanya v Pyrenejach.
Ako prvý krok by sa mala vykonať komplexná analýza dostupných kapacít v pohraničnej oblasti, ktorá by slúžila ako základ pre zdieľanie kapacít a spoločné financovanie. Následne by sa mal vytvoriť model zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie nákladov na zdravotnú starostlivosť. Tento model by mohol slúžiť ako základ pre dohodu medzi oboma vládami a verejnými zdravotnými poisťovňami, pričom vzorom by mohla byť francúzsko-belgická dohoda. Belgicko-francúzsky systém by zároveň mohol poskytnúť príklad dobrej praxe pre systematický zber a využívanie štatistických údajov o poskytovaných zdravotníckych službách.
Zamestnávateľ v Maďarsku neakceptuje lekárske potvrdenie v prípade neprítomnosti na pracovisku z dôvodu odborného lekárskeho vyšetrenia.
Podľa pracovného práva v Maďarsku zamestnávateľ nie je povinný akceptovať lekárske potvrdenie o vyšetrení u odborného lekára v elektronickej alebo papierovej forme v prípade celodenného vyšetrenia. O nároku celodenného lekárskeho vyšetrenia na Slovensku sme informovali riaditeľstvo Národného úradu zdravotného poistenia v Maďarsku (NEAK). Otázku priblíženia odlišnej regulácie a praxe by bolo možné skúmať pri nasledujúcej novelizácii Zákonníka práce. V prípade súhlasu s otázkou priblíženia rozdielnej praxe nadviažeme kontakt s kompetentnými osobami Európskeho orgánu práce (ELA) pre Maďarsko a Slovensko. Vzhľadom na to, že ELA sprostredkúva pracovnoprávne otázky medzi členskými štátmi EÚ a zároveň podporuje výmenu informácií medzi nimi, bolo by vhodné ich požiadať o pomoc pri riešení otázky odlišných regulácií.
Študenti žijúci na jednej strane hranice, ktorí však navštevujú školu na druhej strane a zároveň sa venujú športu na súťažnej úrovni, nemôžu využívať službu športovej medicíny, ktorá je oveľa bližšie k ich škole a tréningovému miestu. Pre nepružnosť systému sociálneho zabezpečenia, musia cestovať k lekárovi tam, kde bývajú, aj keď sa nachádza v inej lokalite.
Ukázalo sa, že to nie je celkom tak, pretože príslušné právne predpisy umožňujú, aby v prípade, že pretekár s cudzou štátnou príslušnosťou súťaží vo farbách danej krajiny, mohli byť potrebné zdravotné prehliadky vykonané bezplatne v krajine registrovaného športového klubu (a nie nevyhnutne v krajine bydliska). Môže sa však stať, že v danom sídle nie je športový lekár, a tak sú športovci namiesto toho odkázaní na najbližšieho športového lekára v mieste bydliska, aby ich vyšetril a získal potrebné potvrdenie.
Projekt sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie,
v rámci programu Interreg Maďarsko – Slovensko.
Viac informácií nájdete na www.skhu.eu.
Projekt sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie,
v rámci programu Interreg Maďarsko – Slovensko.
Viac informácií nájdete na www.skhu.eu.