Maďarské predsedníctvo však prostredníctvom svojho stáleho zastúpenia v Bruseli navrhlo riešenie, podľa ktorého by rámec vytvoril spoločný základ EÚ, ale bol by dobrovoľný. Podľa tohto nariadenia by národné cezhraničné koordinačné miesta zriadené v pohraničnom regióne koordinovali reakcie na existujúce prekážky (analýza oznámení o prekážkach, monitorovanie vykonávania, komunikácia s miestnymi a regionálnymi orgánmi) v systéme jednotného kontaktného miesta. Po posúdení prekážky a určení povahy ustanovenia, ktoré predstavuje prekážku, by cezhraničné koordinačné miesto bolo zodpovedné za kontaktovanie príslušného orgánu. Rozhodnutie o riešení administratívnych alebo právnych prekážok je dobrovoľné a zostáva v kompetencii príslušných vnútroštátnych orgánov. Európska rada 23. októbra prijala maďarský návrh a 16. decembra 2024 sa v rámci tzv. trialógu dosiahla predbežná dohoda medzi Radou, Parlamentom a Komisiou.
Najdôležitejšou pridanou hodnotou nariadenia sú koordinačné body, ktoré sa majú zriadiť na národnej úrovni, ktoré budú poznať právne systémy uplatňované na oboch stranách hranice a kontaktné údaje príslušných orgánoch/oddelení. Bude tiež schopné zohrávať silnú koordinačnú úlohu medzi príjemcami (projektov) a orgánmi zodpovednými za riešenie problému, ale môže tiež účinne prispieť k medzivládnej komunikácii o určitých koncepciách územného a hospodárskeho rozvoja. Túto úlohu by mohla plniť existujúca inštitúcia.
Návrh maďarského predsedníctva priblížil pozície členských štátov: absolútne dobrovoľný charakter zriadenia cezhraničných koordinačných miest a absolútna možnosť voľby členských štátov, ako riešiť cezhraničné prekážky, priniesli výsledky v rokovaniach, pričom sa zachoval pôvodný zámer návrhu vytvoriť novú inštitúciu, ktorá by uľahčila každodenný život občanov EÚ žijúcich pozdĺž hraníc.