Nariadenie BRIDGEforEU sa čoskoro prijme

21. januára 2025.

Maďarské predsedníctvo dosiahlo výrazný úspech pri prijímaní ďalšieho právneho mechanizmu EÚ na uľahčenie života pohraničných regiónov, ktorý bol roky zablokovaný. Nariadenie BRIDGEforEU umožní členským štátom v budúcnosti zriadiť jednu alebo viacero inštitúcií, ktorých úlohou bude pomáhať odstraňovať prekážky, ktoré sťažujú každodenný život ľuďom žijúcim pri hraniciach. Od vypracovania návrhu luxemburským predsedníctvom EÚ v roku 2015 sa naše združenie aktívne zapájalo do procesu rokovaní o novom nástroji, ktorý nakoniec dostal názov BRIDGEforEU, čo odkazuje na jeho úlohu pri znižovaní rozdeľujúcich účinkov hraníc. Skúsenosti z projektu #ACCESS, ktorý v súčasnosti realizujú CESCI a CESCI Carpathia, môžu pomôcť spustiť koordinačné body a systematicky odstraňovať prekážky.

2015

V roku 2015 luxemburské predsedníctvo EU iniciovalo začlenenie právneho riešenia do legislatívy EÚ.

Návrh luxemburského predsedníctva sa zameriava na dobrovoľné zavedenie právneho nástroja (European Cross-Border Convention: ECBC), ktorý by vytvoril (mimo) územnú výnimku na riešenie problému v danom pohraničnom regióne.

Najviac spomínaným príkladom v tejto súvislosti bola električková trať spájajúca francúzsky Štrasburg Kehlom v Nemecku, ktorej realizácii desaťročie bránili rôzne predpisy. V takom prípade by ECBM umožnila, aby sa predpisy pre francúzske električky vzťahovali aj na úsek na nemeckej strane namiesto toho, aby sa predĺžený úsek a vozidlá museli prispôsobovať právnym predpisom oboch krajín.

Na rozvoj mechanizmu zriadilo luxemburské predsedníctvo pracovnú skupinu koordinovanú francúzskym MOT, ktorej členom bola CESCI od začiatku.

Európska komisia 29. mája 2018 navrhla nový právny mechanizmus (Európsky cezhraničný mechanizmus – ECBM) ako súčasť legislatívneho balíka pre politiku súdržnosti na obdobie rokov 2021 – 2027 s cieľom odstrániť administratívne a právne prekážky cezhraničnej spolupráce, keďže spoluprácu a rozvoj susedných krajín a regiónov a život pohraničných regiónov často brzdia rozdielne právne predpisy alebo administratívne postupy, ktoré zvyšujú čas a náklady.

Komisia sa domnieva, že prijatím nariadenia by sa odstránením 20 % súčasných právnych a administratívnych prekážok zvýšil HDP v pohraničných regiónoch o 2 % a vytvoril by sa milión nových pracovných miest.

Rokovania o návrhu v Rade nepriniesli výsledky, pričom niektoré členské štáty považovali iniciatívu za porušenie zásady subsidiarity a niektoré členské štáty namietali proti jej povinnému uplatňovaniu v tých krajinách, kde už podobná metóda existuje. Hlavnou námietkou však bolo, že nové nariadenie by umožnilo extrateritoriálne uplatňovanie právnych predpisov susedných krajín, čo veľká väčšina členských štátov považovala za porušenie suverenity. Preto bol návrh nariadenia najprv vylúčený z balíka politiky súdržnosti a potom boli rokovania o ňom počas portugalského predsedníctva pozastavené.

2018

Návrh ECBM bol zahrnutý do balíka kohéznej politiky po roku 2021.

2022

Európsky parlament a Výbor regiónov tento mechanizmus opäť zaradili na program rokovania, teraz v novej verzii.

V roku 2022 Európsky parlament a Výbor regiónov tento mechanizmus opäť zaradili na program rokovania, teraz v novej verzii, pričom zdôraznili, že EÚ a jej členské štáty musia prijať spoločné opatrenia na odstránenie prekážok alebo aspoň zníženie ich vplyvu. Účinky reštriktívnych opatrení zavedených počas pandémie poskytli zástancom tohto nástroja značnú muníciu. Komisia sa snažila dať nový impulz rokovaniam o tejto koncepcii, pričom zohľadnila názory členských štátov a orgánov EÚ a zabezpečila legislatívne výsady členských štátov pri dodržaní zásady subsidiarity. Návrh v novej podobe sa však stretol s rozsiahlym odporom a počas belgického predsedníctva EÚ sa objavila možnosť jeho stiahnutia.

Maďarské predsedníctvo však prostredníctvom svojho stáleho zastúpenia v Bruseli navrhlo riešenie, podľa ktorého by rámec vytvoril spoločný základ EÚ, ale bol by dobrovoľný. Podľa tohto nariadenia by národné cezhraničné koordinačné miesta zriadené v pohraničnom regióne koordinovali reakcie na existujúce prekážky (analýza oznámení o prekážkach, monitorovanie vykonávania, komunikácia s miestnymi a regionálnymi orgánmi) v systéme jednotného kontaktného miesta. Po posúdení prekážky a určení povahy ustanovenia, ktoré predstavuje prekážku, by cezhraničné koordinačné miesto bolo zodpovedné za kontaktovanie príslušného orgánu. Rozhodnutie o riešení administratívnych alebo právnych prekážok je dobrovoľné a zostáva v kompetencii príslušných vnútroštátnych orgánov. Európska rada 23. októbra prijala maďarský návrh a 16. decembra 2024 sa v rámci tzv. trialógu dosiahla predbežná dohoda medzi Radou, Parlamentom a Komisiou.

Najdôležitejšou pridanou hodnotou nariadenia sú koordinačné body, ktoré sa majú zriadiť na národnej úrovni, ktoré budú poznať právne systémy uplatňované na oboch stranách hranice a kontaktné údaje príslušných orgánoch/oddelení. Bude tiež schopné zohrávať silnú koordinačnú úlohu medzi príjemcami (projektov) a orgánmi zodpovednými za riešenie problému, ale môže tiež účinne prispieť k medzivládnej komunikácii o určitých koncepciách územného a hospodárskeho rozvoja. Túto úlohu by mohla plniť existujúca inštitúcia.

Návrh maďarského predsedníctva priblížil pozície členských štátov: absolútne dobrovoľný charakter zriadenia cezhraničných koordinačných miest a absolútna možnosť voľby členských štátov, ako riešiť cezhraničné prekážky, priniesli výsledky v rokovaniach, pričom sa zachoval pôvodný zámer návrhu vytvoriť novú inštitúciu, ktorá by uľahčila každodenný život občanov EÚ žijúcich pozdĺž hraníc.