Nutria a pižmovka patria medzi najrozšírenejšie nepôvodné invázne hlodavce v Európe. Ich prítomnosť spôsobuje vážne škody na prírodnom aj vybudovanom prostredí – podkopávajú brehy a protipovodňové hrádze, čím zvyšujú eróziu, narúšajú ekosystémy mokradí, vytláčajú pôvodné druhy, poškodzujú poľnohospodárske plodiny, zvyšujú riziko záplav a môžu byť prenášačmi rôznych chorôb. V snahe zmierniť tieto škody vznikol projekt MICA v rámci programu LIFE, do ktorého sa zapojili partneri z Belgicka, Holandska a Nemecka. Projekt viedla holandská vodohospodárska agentúra, pričom do spolupráce boli zapojené aj rôzne ďalšie subjekty, ako univerzity, výskumné inštitúcie, verejné úrady či profesijné komory. Cieľom projektu bolo spoločné mapovanie výskytu a odstránenie týchto inváznych druhov v lokalitách sústavy Natura 2000 v troch zúčastnených krajinách. Počas implementácie boli vyvinuté a nasadené inovatívne technológie a metódy určené na efektívny boj proti týmto druhom. Tieto zahŕňali:
- Kamerový monitoring: Na vybraných miestach boli nainštalované inteligentné fotopasce vybavené umelou inteligenciou. Tieto zariadenia sa aktivujú na základe vĺn, ktoré vznikajú pri pohybe (plávaní) zvierat vo vode. Vďaka zabudovanému algoritmu dokáže systém rozlíšiť medzi inváznymi hlodavcami a inými živočíchmi. Softvér na rozpoznávanie obrazov významne znižuje počet záberov, ktoré si vyžadujú manuálnu kontrolu. Použitie tohto kamerového systému umožňuje spoľahlivo potvrdiť výskyt inváznych druhov v daných oblastiach.
- E-DNS analýza: Keďže vchody do nôr nutrií a pižmoviek sa nachádzajú pod vodnou hladinou, zistenie ich prítomnosti je náročné. Z tohto dôvodu sa odoberajú vzorky vody, ktoré sa následne analyzujú z hľadiska prítomnosti DNA. Cieľom je detegovať biologický materiál pochádzajúci z týchto živočíchov – napríklad kožné bunky alebo telesné tekutiny – aby sa presnejšie určilo ich útočisko a aktívna zóna pohybu. Vzorkovanie sa vykonáva pomocou poloautomatického odberového zariadenia pripevneného na rybársky prút alebo čln, pričom sa zaznamenávajú aj presné GPS súradnice. Po laboratórnej analýze je možné presne určiť oblasti s najvyššou koncentráciou výskytu týchto inváznych druhov.
- Inteligentné pasce: Akonáhle sa podarí presne určiť životný priestor cieľových živočíchov, nasleduje rozmiestnenie pascí. Aby sa zabezpečilo, že do klietky sa dostanú výhradne sledované invázne hlodavce, sú pasce vybavené systémom na rozpoznávanie obrazu. Vďaka tejto technológii sa dvierka pasce zatvoria len vtedy, ak kamera identifikuje, že chytené zviera patrí medzi neželané druhy. V prípade úspešného odchytu zariadenie automaticky odošle upozornenie na mobil telefón osoby, ktorá pascu nastražila.
- Analýza DNA: Z odchytených zvierat sa odoberá DNA za účelom vytvorenia genetickej mapy populácie, ktorá sa nachádza v danom regióne. Tieto informácie umožňujú určiť migračné trasy jedincov a odhaliť rozsah a rozšírenie konkrétnej populácie.
- Spoločná databáza: Ochytené zvieratá sa zaznamenávajú do medzinárodnej mapovej databázy, ktorá slúži na overenie úspešnosti potláčania inváznych druhov. Na platforme je možné registrovať zozbierané údaje, čo uľahčuje spoluprácu medzi medzinárodnými partnermi.
Výsledkom projektu je cezhraničná stratégia riadenia kontroly nutrie a pižmovky. Technológie vyvinuté a použité počas intervencie slúžia ako osvedčené postupy, ktoré môžu byť príkladom pre ochranárov pôsobiacich v iných častiach Európy.
